segunda-feira, 27 de fevereiro de 2017

Brazil hanesan prinsipál benefisiáriu hosi empréstimu xinés ba Amérika Latina iha 2016 - estudu

Brazil hanesan prinsipál benefisiáriu empréstimu xinés ba Amérika Latina, iha 2016, simu dólar millaun 15.000 ( euro millaun 14.183) hosi  Pekin, haktuir  relatóriu ida kentru estudu Diálogu Interamerikanu.

Ho  totál, kréditu oferese hosi Xina ba nasaun latinu-amerikanu sa’e ba 21.200 dólar millaun ( euro millaun 20.046), esplika  estudu ne’e.

Trata hanesan valór inferior ida ba volume ne’ebé atinje iha 2015, ho dólar  millaun 24.600 ( euro millaun 23.260). Área enerjia no infraestrutura kontinua sai prinsipu destinu capital nian.

kréditu xinés iha rejiaun supera hosi  Banku Mundiál, ho dólar millaun  euro millaun 8.200 (7.750), ka Banku Interamerikanu ba Dezenvolvimentu, ho valór dólar millaun 11.600 ( euro millaun 10.965).
Osan ne’ebé  Brazil simu hosi ne’e iha  maioria koloka ba petrolífera Petrobras, ho troka ba krude.

Venezuela sai hanesan  prinsipál benefisiáriu, ho simu dólar millaun 2.200 ( euro millaun 2.080), kanalizadu moos ba petrolífera PDVSA,  ho objetivu atu hadia kapasidade produsaun petróleu nasaun nian.

Ekuadór simu  dólar millaun  2.200 hosi  Pekin, figura hanesan  prinsipál benefisiáriu datoluk hosi kréditu xinés.

Osan ne’e kanalizadu liuhosi instituisaun Estadu xinés rua: Banku Dezenvolvimentu Xina no  Banku Esportasaun no Importasaun (ExIm) Xina.

Dezde 2005, kréditu ne’ebé fó  hosi  Xina ba Amérika Latina supera dólar millaun  141.000 ( euro millaun 133.000) no, iha 2010, rejista rekorde anuál dólar millaun  37.000( euro millaun 35.000).

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: