quinta-feira, 12 de maio de 2016

Timoroan 68% resin maka moris iha "kiak multidimensional"


Populasaun timoroan 68% resin moris iha kiak, haktuir hosi análize multidimensional ida ne'ebé bazeia iha alimentasaun, kondisaun moris nian ka asesu ba saúde no edukasaun, hatete hosi espesialista australianu ida.

Informasaun sira aprezenta iha loron-tersa ne'e hosi akadémiku Brett Inder, hosi Centre for Development Economics and Sustainability (CDES), Monash University, ne'ebé halo parte hosi ekipa ida ne'ebé iha fulan hirak ikus ne'e analiza aspetu oioin hosi sosiedade no ekonomia timoroan nian.

Inder refere ona ba informasaun sira kiak nian durante debate ida kona-bá hametin setór privadu timoroan iha ámbitu hosi Fórum Dezenvolvimentu Nasional (FDN) iha Díli.

Promove hosi Universidade Nasional Timor Lorosa'e (UNTL) nian, hosi Institute of Business (IOB), hosi Universidade da Paz no hosi Policy Leaders Group (PLG), enkontru ne'e hakarak hetan alternativu sira hosi dependénsia timoroan nian ba petróleu no gás natural, hodi promove ekonomia ida ne'ebé intensifika área sira seluk.

Iha nia intervensaun nia destaka katak Timor-Leste, maski hahú di'ak oituan, kontinua entre nasaun sira ne'ebé nia populasaun barak moris iha kiak: 68%, haktuir hosi índise multidimensional kiak nian.

Índise ne'e - hanesan ho modelu ida ne'ebé uza ba Índise Dezenvolvimentu Ema nian hosi UNDP (programa hosi ONU nian) - analiza kiak hanesan "falla ida hosi kapasidade sira", la'ós de'it iha kondisaun sira moris báziku nian maibé mós iha asesu di'ak ba edukasaun no saúde.

Hodi determina, índise analiza kestaun sira hanesan mortalidade labarik nian, asesu ba eletrisidade, bee no saneamentu, tipu kombustível ne'ebé uza hodi te'in no partisipasaun iha eskola.

Iha kazu Timor-Leste nian, no tuir estudu hosi CDES, maski iha di'ak oituan iha tinan hirak ikus ne'e, 68% hosi timoroan sira moris iha "kiak multidimensional" ho 82% iha kiak nia laran ka iha risku kiak nian, hanesan indikadór balun ne'ebé aat liu iha planeta.

Informasaun sira hatudu indikadór tinan 2010, ho rejiaun sira hanesan Ermera, Viqueque no Oecusse hetan rejistu iha índise kiak liu 85%.

Ermera hanesan munisípiu Timor-Leste nian ho folin aas liu (87%), maski iha rejiaun ne'e maka halo sasán importante ne'ebé esporta hosi nasaun ne'e, kafé, ne'ebé ba Inder hatudu katak dezafiu urjente hosi nasaun maka aumenta produtividade, ne'ebé la hanesan nasaun sira seluk.

Hanesan ezemplu, iha setór kafé, produsaun diáriu médiu iha Timor-Leste maka kilo haat, ka kilo 250 tuir hektar ida, dook hosi kilo 20 loron-loron ka kilo 1.500 tuir hektar iha Kosta Rika, hanesan ezemplu.

"Distritu ne'ebé kiak liu maka Ermera, no ne'e hanesan distritu ne'ebé iha kafé maka'as iha Timor. Antes aumenta produsaun importante liu maka aumenta produtividade, nia hatete no presiza promove informasaun sira entre produtór sira, hametin merkadu sira iha nasaun no hametin kapasidade sira hosi rekursu ema nian.

Inder fó hanoin katak Timor-Leste, maski hanesan "ekonomia infantil" la'o daudaun ba realidade ida hafoin petrolíferu nian, hetan diversifikasaun iha ekonomia.

Hanesan "la sustentável depende de'it hosi petróleu ho gás hanesan fonte reseita nian", nia afirma.

Maibé, tranzisaun aumenta ladi'ak tanba kondisaun sira nasaun nian, ho nível kiak ne'ebé aas, "ne'ebé iha populasaun barak maka kiak" no ladún iha estrutura iha fatin seluk.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: